S cieľom zachovať ľudové zvyky, tradície a piesne vznikol v 20. storočí folklórny súbor Bacúšan. Tradícia založenia dedinského folklórneho súboru v obci Bacúch sa datuje od roku 1937. V tomto roku po prvý raz vystúpil súbor na národnopisných slávnostiach na Sliači. Tu sa umiestnil na druhom mieste a získal plaketu "za zachovanie stariny predkov" . Vystupoval s ukážkou čepenia nevesty. Zakladateľom bol miestny učiteľ Muráni a túto scénku nacvičil učiteľ Nezbeda.
historiaSpievali piesne:

Iďeme, iďeme, chodňíčka ňevieme, dobrí ľudia vedia, azda nám povedia.
Ňiet krajšieho mena ako mladá žena, ked iďe do mľina, ňetreba jej koňa. Koňa treba chovať a žeňe ľen čižmi, keď iďe do mľina, ľen tak za ňou vržďí.
Ja takího muža mám, čo ma ňikdaj ňebije a ešťe ma nad ránom perinou prikrije. Ej, spi, ženo, spi, ženo, veť si zunovala, ej, veť si mi tej noci veľa tancovala.
Súbor postupne rozširoval svoj repertoár a účinkoval na miestnych, okresných i krajských slávnostiach. Po ukončení 2. svetovej vojny súbor opäť začal pôsobiť. Pôsobil i ako divadelný súbor pod vedením kuchárky vtedajšieho farára Vrtíka. Nacvičil viacero operných i divadelných hier: Predaná nevesta, Anča Kováčová - hlavná úloha miestna učiteľka Gizela Baxová. Ďalej to boli hry Ulička, Škriatok, Kamenný chodníček, Ježiško nám donesie mamičku a mnoho ďalších. Po vojne sa vedenia tanečného a speváckeho krúžku ujala Anna Kánová Bačuľa. Spolu s ňou sa na zdarnom priebehu podieľali: Mária Tomajková od Kanáľa, Margita Bubelínyová Cuclíčka, Jolana Niklová Cuclíčka, Školastika Jančová. Pretože pani Kánová ochorela, súbor prebral František Kán od Pavčíka a pôsobil až do roku 1974. V roku 1974 prebral vedenie súboru Jozef Kán Bumbajkin. Tento sa pričinil o rozkvet súboru a pôsobil až do roku 1990, kedy ochorel a nemohol ďalej súbor viesť. 

Za pôsobenia Jozefa Kána v roku 1974 pripravil súbor kultúrny program na oslavy 700. výročia obce Bacúch. V roku 1975 nacvičil trávnice, s ktorými vystupoval na miestnych oslavách. V roku 1976 nacvičil Príchod jari, s týmto programom vystupoval súbor v Očovej na folklórnych slávnostiach. V roku 1977 nacvičil Baraní tanec, s týmto súbor vystupoval na folklórnych slávnostiach v Detve. V roku 1978 nacvičil hru Veľkonočná oblievačka, s programom vystupoval na Horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe. Tridsaťčlenný kolektív súboru Bacúšan vystúpil i s Baraním tancom (zábavou mládencov a dievok na salaši). S Baraním tancom sa zúčastnili v roku 1978 aj na folklórnych oslavách v Kriváni. V roku 1979 nacvičili pásmo Rukovačka. V roku 1979 nacvičili Sadenie stromov, s týmto sa predstavili na Horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe. V roku 1982 nacvičili Krstiny, s ktorými sa zúčastnili Horehronských hier spevu a tanca v Heľpe. Súbor účinkoval aj vo filme "pohronie" , v prvom a druhom dieli s programami Príchod jari a Baraní tanec. Toho času tanečný a spevácky súbor vystupuje pri jednote dôchodcov a miestnom odbore Matice slovenskej.
Bacúch Krajina, história a ľudová kultúra ISBN: 80- 969579- 4- 5